Poslanie šiť rúška počas pandémie?

Title photo of blog

Každého z nás sa obdobie koronavírusu dotklo inak. Niektoré životy sa zmenili na nepoznanie. Veci, ktoré sa nám zdali nemožné, sa zmenili v tomto období na skutočné. Ľudia, s ktorými sme sa každý deň stretávali, sa zrazu ocitli zatvorení vo svojich domácnostiach a neboli možné ani vzájomné návštevy. Všetky naše aktivity či podujatia boli zrušené a dovolenky nedostupné. Niektorí toto obdobie využili na vlastné obohatenie sa, no našli sa aj takí, ktorých táto situácia nenechala ľahostajnými. Takto sa stali anjelmi menom „DOBROVOĽNÍCI.“ Niektorí z nich pomáhali v odberových centrách, iní zas s nákupmi pre dôchodcov a mnohí z nich úprimnými skutkami solidarity. Vo veľkom sa začali šiť rúška. Pán Boh zapálil mnoho sŕdc pre pomoc k druhým. Tak ako viedol k šitiu rúšok Magdalénu, ktorá pochádza z malej oravskej dedinky Zábiedovo. Pred pandémiou ani netušila, že bude niekedy šiť  a k tomu rúška... ale, Pán Boh to všetko zariadil inak!

„To naše šitie bolo veľmi zaujímavé,“ hovorí Magdaléna a dodáva, „bolo to celé popretkávané božími zázrakmi. Keď sa začala šíriť v médiách správa o povinnom nosení rúšok na verejnosti, skrsla mi v hlave myšlienka, žeby som mohla začať šiť aj ja. Ale ako a z čoho? Veď môj šijaci stroj je pokazený, látku teraz nekúpim, lebo obchody sú zatvorené a gumičky, nedostatkovým tovarom... Myšlienka, že mám začať šiť, nejako neopúšťala moju myseľ, a tak som si pomyslela, idem vyskúšať zapnúť ten môj stroj a možno sa stane zázrak... A tu sa to všetko začalo. Ten môj pokazený stroj, verte či nie, začal zrazu bez problémov šiť. Zopár zvyšných ihiel a nitiek som mala odložených ešte v zásobe. A materiál? Nazrela som do vrchnej police vstavanej skrine, kde mám staršie obliečky, ktoré som chcela postrihať. A čuduj sa svete úplne vzadu v skrini, som našla zabalené baly krásnej bavlny, ktorú som dostala od prababky pred 17 rokmi ako svadobný dar. Zabudla som na to! Chvíľu som bola zaskočená, ale potom mi to došlo. Bože, však ty si mi dal všetko k tomu, aby som šila, a tak pomáhala tým, ktorí to potrebujú. Všetko na šitie rúšok mám predsa tu. Áno, ja musím šiť! Toto je teraz moje poslanie. Bože, tvoja prozreteľnosť ma vyslala slúžiť. Tieto slová mi prešli hlavou a nič viac nebolo treba... Do hodiny sa mi telefonicky podarilo nazbierať asi 40 ks silóniek. Pán sa postaral aj o to. Kamarátka mi v ten deň predala 2 km silikónovej gumičky, ktorú som mohla použiť na rúška. DOKONCA mi švagriná ponúkla ďalší stroj, na ktorom mi pomáhala šiť moja dcéra. A tak prvé dva týždne po vyhlásení pandémie sme šili a šili. Po nociach nám pomáhal aj syn, ktorý strihal gumičky aj látku. Následne sme sa spojili s OZ V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže a rúška posúvali tam, kde ich ľudia najviac potrebovali. My sme darovali rúška našej rodine a známym. Prinášalo nám to neskutočný pokoj v duši. Čo ak práve naše rúška niekomu zachránili život?...  Dodnes nám cez naše ruky prešlo cca 820 ks rúšok,  ktoré sme s láskou a dobrým úmyslom rozdali. Viem, že toto šitie bolo pre mňa v týchto časoch poslaním. Cítila som, že Boh takto cez moju rodinu konal.  Zasvätila som túto prácu jemu a pocítila som neskutočný pokoj v duši. Udialo sa toľko drobných zázrakov, ktoré ma opäť posunuli bližšie k Nemu. VERÍM, že On mi dal silu, to všetko zvládnuť.“

Možno aj vďaka týmto ľuďom sa stalo Slovensko vzorom pre ostatné krajiny v nosení rúšok.


Zdieľať na sociálnych sieťach

O autorovi

Author profile photo
zmeňme.to Organizácia
členom od: 14. November 2017

Táto "organizácia" bola vytvorená administrátorom pre špeciálne účely spojené s potrebou využívania používateľského rozhrania na stránke.

Prejsť na profil organizácie