Nemaj strach a choď!

Title photo of blog
Milujem Slovensko. Milujem Prievidzu. Milujem ľudí tu a moju rodinu. Možno milujem aj komfort. Možno som len nemala odvahu. Možno ma tu stále niečo držalo.
 
Cestujem už odmalička. Moji rodičia ma brávali do všetkých možných miest v okolí, ale bolo to také “blízke” zahraničie. Viedeň, Praha, Budapešť, ... To je málo z toho, čo som videla. Potom možno každý rok k moru, ale nie tak gýčovo slovensky do Chorvátska, ale do môjho obľúbeného Talianska. V Chorvátsku som však tiež bola ako pravá Slovenka. Keď som už bola staršia, mamina mi vždy vravela, aby som išla do zahraničia. Chápete, zlepšiť si angličtinu, spoznať nové kultúry a tak. Veľmi ma do toho tlačila a ja som nechcela. Čím viac ponúk mi našla, tým viac som nechcela.
 
Až raz… Stalo sa pár vecí v mojom živote. Zrazu som bola sama a nemala som žiadne záväzky. Dokonca som sa začala cítiť, že už by bolo treba vymeniť vzduch. A tak som síce nič nehľadala, ono si ma to našlo samo. Na Facebooku nájdete všeličo. Aj také skupiny, kde vás vaši super aktívni kamoši pridajú a tam potom nájdete ponuky na rôzne stáže, dobrovoľnícke služby, atď. A mňa si našla práve tá rumunská dobrovoľnícka stáž cez AIESEC. Ukázala som to rodičom, povedala, koľko ich to bude stáť a oni boli len nadšení. 
 
Tak som sa prihlásila. Neuveríte, ale zobrali ma! V tej chvíli som však ani netušila, ako sa mi zmení život. Moja stáž bola priamo v Bukurešti. V Rumunsku som nikdy predtým nebola. Bolo to pre mňa úplne niečo nové. Iná kultúra, mesto, úplne sama bez nikoho a len s použitím anglického jazyka. Zároveň si tam ako dobrovoľník a nie je to nejaká pekná dovolenka, ale hlavne práca a potom možno zábava. Radosť bola, že som našla skvelých priateľov, s ktorými som trávila väčšinu času po práci. Videli sme krásne miesta v Bukurešti, ale aj mimo nej, dokonca sme na víkend išli aj k moru. Tie priateľstvá vám ukážu úplne nové obzory. Oni sami sú pre vás dôkazom, že strach neexistuje. Spoznáš ľudí z Pakistanu, Turecka, Fínska, Španielska a možno aj Číny a zistíš, že to, čo vidíš v novinách alebo na sociálnych sieťach je trošku klam. 
 
Klamstvo, ktoré sa šíri asi najviac, je to, že dehonestujeme iné kultúry a vyvyšujeme tú našu. A pýtam sa prečo? Myslíš si, že si lepší ako ten Turek, lebo ty si akože kresťan a on je moslim? Myslíš, že môžeš ľudí súdiť podľa farby pleti, náboženstva alebo národnosti? To, čo mňa učí Ježiš, je milovať každého jedného človeka. Prinášať svetlo tam, kde je tma. Terorizmus je veľká hrozba a áno všetci sa bojíme ísť do tých krajín, lebo čo ak…Lenže práve to čo ak oni využívajú. Chcú nás rozdeliť, no my sa musíme spájať. To je cesta, ktorou musíme my všetci vykročiť. Spoznávať sa a akceptovať. Možno najdôležitejšie slovo je spolupracovať. 
Stáž v Bukurešti ma naučila mnoho. Zmenila pohľad na mnohé veci vo svete, ale aj doma. Zistila som, že mám veľmi veľký dar a tou je rodina. Zistila som, že chcem byť každú chvíľu sama sebou a nechcem sa hrať na niekoho iného. Chcem prinášať riešenia a nie sa len stále sťažovať. Chcem milovať ľudí a nemať prehnanené reakcie, keď sa mi niečo nepáči. Hlavne byť vďačná za to, čo mám a nemárniť čas hlúpymi vecami. 
 
Možno dnes ešte nemáš odvahu odísť do inej krajiny a to je úplne v poriadku. Ja si myslím, že je dôležité odísť, ale hlavne sa vrátiť späť. Keď príde ten správny čas a budeš mať dostatok odvahy, tak vykroč do svojej nekomfortnej zóny a zaži niečo iné. Pomôž tam, kde je to potrebné a zároveň spoznaj viac tento svet a ľudí v ňom. Toto je cesta akou môžeme ovplyvniť svet k lepšiemu a spolu z neho spraviť lepšie miesto. 
 
Alexandra Gaherová

Zdieľať na sociálnych sieťach

O autorovi

Author profile photo
V.I.A.C.- Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže Organizácia
členom od: 21. November 2017

Naša organizácia sa venuje prioritne práci s mládežou ale aj celou komunitou. Fungujeme v rôznych vzdelávaco-zážitokových programoch a projektoch. Pre podrobnejšie informácie navštívte naše stránky. Tešíme sa na Vás. :)

Prejsť na profil organizácie